Wp/rmc/Šerutňi sera

< Wp | rmc
Wp > rmc > Šerutňi sera
Aven pre Wikipedija,
Phuterďi enciklopedija, kaj sako šaj lekhavel.
26. novembris 2024, 12:51 UTC
Hine 1,405 seri pre Slovačiko romaňi čhib.
Mobilno verzija
Do not speak North Central Romani (slovak romani)? Check the Embassy page of our Wikipedia. Nehovorite severocentralnú rómčinu (slovenská rómčina)? Choďte do Veľvyslanectva našej Wikipédii.

Lačhe seri
Belgija
E Belgija hin thagaripen andre Europa. O šerutno foros andre Belgija hino o Brusel.

Andre Belgija dživen manuša so vakeren nekhbuter duje čhibenca. 60% manuša vakeren flamiko čhibaha (holanďiko čhib) u 40% manuša vakeren francuziko čhibaba. Frimeder sar 1% manuša so dživen andro them pre vychodno sera vakeren ňemciko čhibaha. Andro šerutno foros vakeren oficijalňe duje čhibenca, flamiko čhib the francuziko čhib aľe nekhbuter manuša vakeren francuziko čhibaha.
Te genel buter…


Naďida
Naďida hin slovačiko gav, perel andro Kašakero krajos, andro okresis Kaša-pašaľipen. Angluno lekhado leperiben hin andal o berš 1251. Andre Naďida dživen 3867 manuša. Lendar hin 51%-60% Roma.
Te genel buter…

Kategoriji

Te kerel avri sera

Čhoneskero kipocis

Indeksos
Wikipedija andre aver čhiba:
Angľiciko čhib (English) • Ňemciko čhib (Deutsch) • Francuziko čhib (Français) • Talijaňiko čhib (Italiano) • Španijeliko čhib (Español) • Holanďaňiko čhib (Nederlands) • Poľčiko čhib (Polski) • Rusiko čhib (Русский) • Ukrajinsko čhib (Українська) • Švediko čhib (Svenska) • Čechiko čhib (Český) • Chorvatsko čhib (Hrvatski) • Ungriko čhib (Magyar) • Slovačiko čhib (Slovenčina)
Wikipedija andre minoritne čhiba pre Maškaruni Europa:
Rusinsko čhib (Русиньскый) • Kašubsko čhib (Kaszëbizna) • Jidišiko čhib (ייִדיש)