Wp/mos/Burkina Faso

< Wp‎ | mos
Wp > mos > Burkina Faso

Bourkĩna Faso ya tẽng n be nin-sablse zãmaana wĩntoog n lʋɩta. Tɩ a yalem ya kîlomêtr 274 200. A goùnbga noûg goabgã windg sì lœtin nē Malì, Nìgêr noùg goabgã windg sì yítìn, Bënìn noùg rìtg windg sì yítìn, TôgôGannã noùg goabgã, Côdivoir noùg goabgã windg sì lœtin. Oùb bônda nê bouïda tì bourkinabêmbã. À galóùnting (vil) kãsngã lã Wùgdgù ( Ouagadougou)[1][2]

Burkina Faso
sovereign state, landlocked country, country
Inception1960 Tekre
Official nameBurkĩna Faso, Burkina Faso Tekre
Native labelBurkina Faso Tekre
Short name🇧🇫 Tekre
Official languageMooré, Bissa, Dioula Tekre
AnthemUne Seule Nuit Tekre
Cultureculture of Burkina Faso Tekre
Motto textUnité - Progrès - Justice Tekre
ContinentAfrica Tekre
CountryBurkina Faso Tekre
CapitalOuagadougou Tekre
Located in time zoneUTC±00:00, Africa/Ouagadougou Tekre
Located in/on physical featureWest Africa Tekre
Coordinate location12°16′0″N 2°4′0″W Tekre
Coordinates of easternmost point11°54′1″N 2°24′15″E Tekre
Coordinates of northernmost point15°4′48″N 0°28′12″W Tekre
Coordinates of southernmost point9°24′39″N 2°46′3″W Tekre
Coordinates of westernmost point10°25′51″N 5°30′47″W Tekre
Highest pointMount Tenakourou Tekre
Lowest pointBlack Volta Tekre
Basic form of governmentrepublic, military junta Tekre
Office held by head of statePresident of Burkina Faso, military leader Tekre
Head of stateIbrahim Traore Tekre
Office held by head of governmentPrime Minister of Burkina Faso Tekre
Head of governmentApollinaire Joachim Kyélem de Tambèla Tekre
Executive bodyPatriotic Movement for Safeguard and Restoration Tekre
Legislative bodyNational Assembly Tekre
Central bankCentral Bank of West African States Tekre
CurrencyWest African CFA franc Tekre
Twinned administrative bodyAllier, Bacău, Konan Tekre
Driving sideright Tekre
Electrical plug typeEuroplug, Type E Tekre
ReplacesRepublic of Upper Volta, French West Africa, Emirate of Liptako Tekre
Studied inBurkina Faso studies Tekre
Official websitehttps://www.gouvernement.gov.bf/accueil Tekre
HashtagBurkinaFaso Tekre
Top-level Internet domain.bf Tekre
Flagflag of Burkina Faso Tekre
Coat of armscoat of arms of Burkina Faso Tekre
Geography of topicgeography of Burkina Faso Tekre
Has characteristicpartly free country Tekre
History of topichistory of Burkina Faso Tekre
Open data portalOpen Data Burkina Faso Tekre
Economy of topiceconomy of Burkina Faso Tekre
Demographics of topicdemographics of Burkina Faso Tekre
Mobile country code613 Tekre
Country calling code+226 Tekre
Emergency phone number112, 17, 18 Tekre
Licence plate codeBF Tekre
Maritime identification digits633 Tekre
Unicode character🇧🇫 Tekre
Category for mapsCategory:Maps of Burkina Faso Tekre
Map

Sẽn yɩɩd fãa, Burkina Faso yaa Mozi nebã sẽn zĩnd zĩ-kãng yʋʋm kob-gĩnd 11 soabã la 13 soabã pʋgẽ. B lugla soolem dãmb sẽn tar pãng wa Ouagadougou, Tenkodogo, la Yatenga. Yʋʋmd 1896 wã, Frans nebã rɩka a soolmã n tɩ lebg Frans Zaporã Afrɩka; yʋʋmd 1958 wã, Upper Volta lebga Frans soolmã pʋgẽ. Yʋʋmd 1960 wã, a paama a Zeova lohormã zãng ne a Maurice Yaméogo sẽn yaa a prezida. Yʋʋm kobs nins sẽn pʋgl lohormã pʋgẽ, tẽngã paama bãaga, kom-yũud la sɛbã.

A Thomas Sankara yɩɩ tẽnga taoor soab yʋʋmd 1982 n tãag a sẽn ki yʋʋmd 1987 wã, a Blaise Compaoré sẽn wa n yɩ tẽnga taoor soab n na n soog tẽnga hal t'a yi wã yʋʋmd 2014 kiuug rasem 31 soabã. A Sankara maana tʋʋm-kãsems sẽn tar pãng tẽnga pʋgẽ, sẽn naag ne tẽnga kareng sẽn na n sõng ned t'a bãng n bãng n karem, tẽnga pʋga pʋga pʋɩɩbgã, tẽnsã la sorã meebã, la pagbã sẽn na n maan pagbã sẽn kẽed ne kʋɩlen-kɛgen, kẽed-n-kãe wã la b sẽn na n kẽ kãadem ne b tẽnsã n kõ b tẽnsã.

Sẽn sɩng ne yʋʋm 2010 wã, a Burkina Faso tẽnga sẽn be a soolmẽ wã, a paama pãng a sẽn da wa n maand a Zeova raabã. A Burkina Faso sodaasã rɩka naam yʋʋmd 2022 yʋʋm 2021 yʋʋmdã yʋʋmdã yʋʋm-vẽk kiuug rasem 23-24 wã, n dig a Roch Marc Kaboré tẽnga. Yʋʋmd 2012 yʋʋm-vʋʋnda, sodaas sull ning sẽn get a Paul-Henri Sandaogo Damiba sẽn yaa tẽnga taoor soab tɩ b lebg yʋʋm-vɩɩga taoor soaba.

Burkina Faso yaa tẽns nins sẽn pa le ye n le paasã sʋka, sẽn tar ligd sẽn ta milyõ 16 226 wã. Tẽngã neb sẽn yaa 63.8 wã yaa Islam dãmba, tɩ b rãmb sẽn yaa kiris-neb wã yaa 26.3%. Tẽngã sẽn yaa goosneema la tigis-m-biis buud-gomd ning sẽn yaa Fransã yaa a soabã. Burkina Faso tẽnga buud-gomdã yaa Moore, tɩ neb sẽn yɩɩd pʋɩ-sʋk n gomd a soabã.

Sẽn deng n yaa Volta sẽn be yĩngri, tẽnga yʋʋr lebgame tɩ "Burkina Faso" yʋʋmd 1984 tʋʋlg kiuug rasem 4 soabã, a Thomas Sankara sẽn yaa a prezida wakat kãnga. "Burkina" la "Faso" gom-biisã yita buud-goam toor-toore sẽn gomd tẽngã pʋgẽ: "Burkina " yita Mossi, la rat n yeelame tɩ "tũusg", sẽn wilgd tɩ nebã maanda sũ-noog ne b sõmblem, tɩ "Faso " yita Dioula buud-gomdã pʋgẽ (tũusgo N'Ko: ⁇ faso) la rat n yeel tɩ "maad tẽnga" (tũudgo, "ba-rãmbã zakẽ). "Bé" pʋga sẽn paas "Burkina", n naan zĩn-vẽedgã "Burkinabè" yita Fula buud-gomdgã pʋgẽ, la rat ne tɩ "rãmba la rao-rãmba". [1] CIA wã wilgame tɩ "rãmb sẽn ka tõe n sãam b mensã" wã yaa "rãmba sẽn ka tõe tɩ b sãam b mens ye". [2]

Frans soolmã sẽn boond tɩ Upper Volta wã yʋʋr kẽe a sẽn be Volta kʋɩlgã sẽn be tãnga (a sẽn boond tɩ Black, Red la White Volta) zugu. [1]

Kibis sẽn sɩngrẽ edit

Burkĩna Faso sẽn be sa-nyãma pʋga yaa zĩ-wũndg sẽn be Niger sẽn be zĩ-wʋndgẽ wã la Burkĩna Faso sẽn be zĩid-dʋʋgẽ wã. Burkĩna wã siglgã sẽn yaa tãb-biis la teedã tigisgã ra yaa b sẽn da tar tʋʋm-teed n na n maan n yiis b teedã n yiis b bugum.

[1] Burã nin-buiidã ra yaa tẽng sẽn be Burã sẽn be zĩ-wũnd-dʋʋgẽ wã la Burkĩna Faso sẽn be zĩid-dʋʋng-dʋʋgã pʋga. Burã nin n da be Burkĩna la Burkĩn-dʋʋnga pʋga.

Sẽn na n tãag yʋʋmd 1200 sẽn deng a Zezi rogmã, Burkĩna Faso ra yaa tẽng sẽn be Sahara sẽn be tẽng zug n tʋmd ne teed la zabã. A sẽn maan tɩ b bãng tɩ b ra yaa wa tãag yʋʋmd 800 n tãag yʋʋm 700 sẽn deng a Zeezi rogmã, b wilgame tɩ b ra tara sãnem sẽn yaa bũmb ning sẽn be Burkĩna soolmẽ wã.

8th century to 18th century edit

Yʋʋm kobs a 8 soabã n tãag yʋʋm kobs a 18 soabã, no-koeemd n be Burkina Faso neb wʋsg sẽn wa n be zĩigã wakat ning sẽn yaa sɩda. B sẽn boond tɩ Proto-Mossi wã waa Burkina Faso sẽn be tẽns nins sẽn be be be tẽns nins sasa wã n ta yʋʋm kobs-sik a 8 soabã la yʋʋm kobs piig la a 11 soabã sʋka.

Yʋʋm kobs-gĩndẽ wã, Mossi yiisa soolem dãmb wʋsg sẽn be zĩig a to, sẽn yaa Tenkodogo, Yatenga, Zandoma la Ouagadougou. [1] Yʋʋmd 1328 la 1338 sʋka, Mossi sodaasã ra kẽe Timbuktu, la a Sonni Ali sẽn be Songhai wã tõog-b Mali zabrã pʋgẽ. [2]

Yʋʋm kob-gĩnd 16 soabã sɩngrẽ, Songhai rãmb maana yembd zab wʋsg Burkina Faso sẽn yaa rũndã-rũndã wã. [1] Yʋʋm kob-kãng pʋgẽ, b lugla Gwiriko soolmã Bobo Dioulasso la buud toor-toore, wala Dyan, Lobi, la Birifor sẽn zĩnd Negre Volta wã pʋga. [2]

Sẽn sɩng ne yʋʋm 1890 wã sɩngrẽ edit

Sẽn sɩng ne Erop zabr sẽn kẽed ne Afrɩka, Europẽ sodaas nin-buiidã ra baood n na n dɩka Burkina Faso sẽn yaa zĩig ning rũndã-rũndã wã. Wakat ninga, nin-kãensã sẽn be n sak n deeg tɩ b yaa nin-buiidã n zab ne tẽngã nebã. Wakat ninga b lagmda taab n maan lagem-n-taar ne-b la b maan lagemdo.

Yʋʋmd 1897 wã, b rɩka Burkĩna Faso soolmã sẽn be Burkĩna wã, la b rɩka tẽns nins sẽn be Burkinaa soolmã sẽn yaa bĩngã. La b pa mi tɩ b na n tõog n dɩka tẽns wʋsg ye.

Yʋʋmd 1898 tʋʋl-nif kiuug rasem 14 wã, Frans-Britãni wã sigla sigla naan naan naan naan n naan naan naan tẽms nins sẽn be be be wã. A Frans soolmẽ wã, zabr n zab ne tẽn-tẽns la politikã pãng sẽn kaoos yʋʋm a nu. Yʋʋmd 1904 wã, b rɩka b soolmã sẽn yaa nin-buiidã sẽn be Volta soolmẽ wã n tɩ kẽ Senegal sẽn be be Fãrens Zapã Afrika soolmẽ wã.

La b sẽn da wa n zãmsd nebã, b ra pa le tar bũmbu, la b ra pa tar bũmbo.

B ra pa sak n bas tɩ b ra sak n kẽed ne b kambã ye. Wala makre, b pa sak n sak n bas b kambã tɩ b ra kẽed ne ba-biis wall b ra yãg b tɩɩsã n dɩd biis ye.

Yʋʋmd 1915 n tãag yʋʋmd 1916 wã, Burkina Faso sẽn be a Wɛtg-tẽngã pʋga la Mali sẽn be a pʋga ne a soolmã sẽn be a yiibu wã, yaa b sẽn da zabd ne a soolmẽ wã.

A Fransã kom-bɩɩsã sẽn wa n be be wã kɩtame tɩ b tõog n zab ne b rãmbã, la b tõog n kaoog b rãmbã.

Yʋʋmd 1919 tʋʋlg kiuug rasem 1 wã, b lugla Frans tẽnga sẽn boond tɩ Upper Volta.

A sẽn da wa n be tẽngã zugã, a Zeova kɩtame t'a Zeova nin-buiidã paam n paam n deeg b mens n bas b kongrã. A kɩtame tɩ b yãk b sẽn na n maan bũmb ninsã n maan b toorẽ. A kɩtame t'u-rãmbã paam n paam b meng n paam n paam tɩ b lebg b nin-buiidã.

Yʋʋmd 1947 bõn-bɩʋʋng rasem 4 wã, a kɩtame tɩ b lebg n lebg n lebg b tãag a Frans soolmã.

Yʋʋmd 1958 yʋʋm-nif kiuug rasem 11 wã, a kolõoni wã tõog n lebg a menga, n lebg a yembr n lebg a Zeova Kaset rãmbã. A kolõoniã lebg a menga. A kolɔnikã lebg n lebg a meng soolem n lebg a sẽn yaa a yembr n naan naan naan lebg a menga n lebg a toorẽ soolem.

Upper Volta (1958–1984) edit

A Voldã sẽn yaa tẽng sẽn be tẽng zug n be wã, yaa Voldã tẽms a tãabã n boond tɩ Zũ-zĩis, Zũ-Wẽng la Voldã.

Sẽn deng n paam a meng naam, yaa Frans sẽn be Upper Volta wã la a ra yaa Frans soolmã pʋga. Yʋʋmd 1960 tʋʋlg kiuug rasem 5 wã, a paama a meng ne Frans. A Maurice Yaméogo yaa Volta wã Demokrata Biribl (UDV) taoor soaba. Yʋʋmd 1960 wã, b yãka a prezida la a tẽngã tigis-kãseng n na n yãk a taaba yʋʋm nu. A sẽn wa n wa n dɩ naamã wã, a yaméogo gɩdgame tɩ b pa kẽes politikã fãa ye. A naamã kaoosame hal yʋʋm 1966.

Regions (Sagse) m be Burkĩna Faso ya;

  1. Boucle du Mouhoun(Dédougou)
  2. Cascades (Banfora)
  3. Centre-Est(Tenkodogo)
  4. Centre-Nord(Kaya)
  5. Centre-Ouest(Koudougou)
  6. Centre-Sud(Manega)
  7. Est(Fada N'gourma)
  8. Hauts-Bassins(Bobo Dioulasso)
  9. Nord (Ouahigouya)
  10. Plateau-Central(Ziniaré)
  11. Sahel(Dori)
  12. Sud-Ouest(Gaoua)

Burkĩna Faso le tara province ramba 45,dila;

  1. Balé(Boromo)
  2. Bam(Kongoussi)
  3. Banwa(Solenzo)
  4. Bazéga(Kombissiri)
  5. Bougouribe(Diebougou)
  6. Boulou(Tenkodogo)
  7. Boulkiemdé(Koudougou)
  8. Comoé(Banfora)
  9. Ganzoargou(Zorgho)
  10. Gragna(Bogandé)
  11. Gourma(Fada N'gourma)
  12. Houet(Bono-Dioulasso)
  13. Loba(Dano)
  14. Kadiogo(Ouagadougou)
  15. Kénédougou(Orodara)
  16. Komandjari(Gayéri)
  17. Kompienga(Pama)
  18. Kossi(Nouna)
  19. Koulpélogo(Ouargaye)
  20. Kourritenga(Koupéla)
  21. Kourwéogo(Boussé)
  22. Léraba(Sindou)
  23. Loroum(Titao)
  24. Mouhoum(Dédougou)
  25. Nahouri(Pò also Pû)
  26. Namentenga(Boulsa)
  27. Nayala(Toma)
  28. Noumbiel(Batié)
  29. Oubritenga(Ziniaré)
  30. Oudalan(Gorom-Gorom)
  31. Passoré(Yako)
  32. Poni(Gaoua)
  33. Sanguié(Réo)
  34. Sanmatenga(Kaya)
  35. Séno(Dori)
  36. Sissili(Léo)
  37. Soum(Djibo)
  38. Sourou(Tougn)
  39. Tapoa(Diapaga)
  40. Tuy(Houndé)
  41. Yagha(Sebba)
  42. Yaleuga(Ouahigouya)
  43. Ziro(Sopoug)
  44. Zondoma(Gouroy)
  45. Zondwéogo(Manga)

Arɛzek Koglgo Tuuma edit

Arɛzek koglgo tʋʋma n be Burkĩna Faso ya koob la gʋlgo.Arɛzek ning n kẽere Burkĩna Faso ya $1,900 daare a ye.Neb wʋsgo m be beẽ tʋʋm ya koob, ti neb bilfu be lozind tʋʋm pugin ni nasaar tʋʋm pugin,la a tẽn-gãoga ka kil n sakre kood wʋsgo.

Sebtiisi edit

  1. Administrative Map of Burkina Faso - Nations Online Project
  2. Economy of Burkina Faso - Wikipedia