Wp/yua/Guerrero

< Wp‎ | yua
Wp > yua > Guerrero
Guerrero

Guerrero , junp'eel lu'umil Meejikoo. Guerreroe' jun'éel ti' le 31 u lu'ummilo'ob Meejiko, le kéen u nupuba'ob yéetel le Distrito Federalo' ku chukpajal 32 jejeláas lu'umilo'ob

U noj kaajile' Chilpancingo de los Bravo. xamane' ku ts'o'okol tu tséel Michoacán de Ocampo, Meejikoo, Morelos yéetel Puebla, nojole' yéetel océano Pacífico lak'ine' yéetel u lu'umil Michoacán de Ocampo beyxan yéetel Océano Pacífico. u lu'umile' jach k'ok'lemak yéetel jach jejeláas ba'al'o'ob yaan ti', u pu'ukil le sierra Madre del suro' yéetel le pu'uko'ob yano'ob te'el xamano' ku máano'ob te'el lu'um je'ela'. k'aóolta'an je'el bix sierra le pu'uko'ob yano'ob te'el chik'ino' yéetel montaña ti' le witso'ob le yano'ob te'el lak'iino'. tu chúumukil le je'elo'oba' ti' yaan le Depresión del Rio Balsas. le áak'alche'ob asab k'a'ana'ano'obe' leti' le laguna Negra, le laguna de Coyuca yéetel le laguna Tres palos.

U siinil lu'umile' 64.281 km2 (naats' ti' 38.000 mi2) tu'ux kaja'ano'ob asab ti' tres millones máako'ob, u asab ya'abilo'obe' kaja'ano'ob Acapulco de Juárez u méek'tankaajile' u k'áak'nabil Acapulco de Juárez, u noj kaajile' Chilpancingo de los Bravo chéen ba'ale' asab ya'ab máko'ob kaja'ano'ob te'el Acapulco de Juarezo'. le meyajo'ob ku beeta'al te'el lu'uma' leti' le le pak'alo' tu'ux ku jóok'sa'al ya'abkach ixi'im, ajonjolí, sorgo, soya, áarroz, p'aak', limoon, cáafe, melono'ob, toronjaso'ob, chakbojonja'o'ob cacahuates yéetel maango'ob; utia'al le máako'ob ku taalo'ob xíinbalo' yaan utia'al u xíinbalto'ob le ku ya'alal triángulo del sol ti' le je'ela' ku táakpajal Acapulco de Juárez, Ixtapa-Zihuatanejo yéetel Taxco de Alarcón.


Láaylie'e' u paakat edit