Wp/tuo/Wa'îro

< Wp‎ | tuo
Wp > tuo > Wa'îro

Wa’îro akô tutuari yõare dɨpokã́ ãyú’. Wa’îro a’tikésehe miáa’ yukɨ́, misî, wata pĩhíri, tohô niikã́, bupu pĩhíri. A’teré miîrã’, ãyuró wa’î sãhaáto niîrã’, be’ti tĩhárã’ weé no’o’. Neê warore, di’tâ paa niikã́, ɨ̃tâ paa niikã́, ãyurí paare besé, kẽ’râ wee no’o niʼi’. Kẽ’râ wee’ka u’ture sẽʼré, be’ró, wata pĩhíri ɨ̂sê’ka kasero me’ra, tohô weetírã’, bupu pĩhíri ɨsê’ka kasero me’ra wehê wa’me, dɨ’té bi’a nɨ’ko no’owɨ. Siró dekôre, ɨsêro da’rê, yukɨ tẽero me’ra tuu pãáo’ nɨ’ko no’owɨ. Tií wa’iro sumútohorire, wɨɨsehé wee bɨróo’ no’owɨ yukɨ̂ pu’ti me’ra, wa’î wa’mɨ̂’tirà tu’â’kã’ti, sãhaáto niîrã’.

Wa’î ãyuró sãhâ dutirã’, tooré numia yaró ẽhó, yoo tiiá nɨ’ko, ɨâri peowã. Tohô weé’karore, wa’î ãyuró sãhâwã. Toó ãyukã́ maa, niî pe’tirã wa’î sãhâwã, naâre wẽhêkɨhɨ me’ra wa’sâ miiro ɨawɨ́. Neê sãharã́ maa, sɨsôkã’ ni’iro ɨaw ɨ́ yuhûpɨ do’ôri niîrã’. Po’êkɨrire, teé me’ra wa’î baʼâ no’owɨ.[1]

Referências edit

  1. Ramirez, Henri & Alfredo Miguel Fontes. 2001. Ye'pâ-Masa Yee Niisehétisehe: A vida dos Ye'pâ-Masa. Manaus: Editora da Universidade do Amazonas. (Biblioteca Digital Curt Nimuendajú, Atribuição 3.0 Não Adaptada (CC BY 3.0))