Wp/tuo/Emô

< Wp‎ | tuo
Wp > tuo > Emô

Emô sõ’agɨ́ niîmi. Diâpoa sɨtɨgɨ́, kape poári bɨhɨ kuregɨ, ẽ’kêa ɨsêro me’rapɨta yẽ’oró yĩigɨ́, ẽ’kêa opâ ũ’si niigɨ́, pĩkôro bu’sâti, dokâ pe’ere poâri marí, wĩ’tagɨ́ niîmi.

Emô yukɨrí ɨ’mɨásehepɨ di’akɨ̃hɨ sihâ tɨ’sami. Uugɨ́tigɨ’, yukɨ̂gɨ ɨ’mɨákɨhɨpɨ di’akɨ̃hɨ mɨhâa’, uusehétimi. Kɨ̃ɨ̂ noho apé terore pɨɨárã, apé terore ni’kâ kura niî mɨhama. Pɨɨárã niirã́ niîma pakarã́. Paharã́ niirí kurare, pɨɨárã de’yarã́ niî mɨhama.

Baagɨ́tigɨ’ pũrikã, pũrî bɨkɨâ tu’a ehasehe pũrire suâ, wee tĩhágɨ’, opâ tũru weé, kɨ̃ɨ̂ sii peére sĩô bi’a tu’a ehagɨ’ di’akɨ̃hɨ baamí. Tohô weetígɨ’a’, akó sãhâ no’o, mirî dihaa’ wa’apɨ’.

Emô kẽ’ra ni’kɨtá põ’ratíwĩ. Ã’ri pũríkã pũrî ma’má weesehé, tohô niikã́, sa’ta pũrí ma’má weesehé ba’âmi. Kĩɨ̂ noho yoko seégɨ’, uú na’ioakã’, uú bo’reakã’ weemí.[1]

Referências edit

  1. Ramirez, Henri & Alfredo Miguel Fontes. 2001. Ye'pâ-Masa Yee Niisehétisehe: A vida dos Ye'pâ-Masa. Manaus: Editora da Universidade do Amazonas. (Biblioteca Digital Curt Nimuendajú, Atribuição 3.0 Não Adaptada (CC BY 3.0))