Wp/mos/Siido

< Wp‎ | mos
Wp > mos > Siido

Siido ya buumb noogo la saalga ti yé sĩ pugin

honey
food ingredient, organic matter
Subclass ofconfection, syrup, secretion or excretion, fodder, shelf-stable food Tekre
Has usespread, ingredient, medicine Tekre
Made from materialnectar Tekre
Fabrication methodbeekeeping, gathering Tekre
Natural product of taxonApis mellifera, Apis Tekre
Has characteristichygroscopy, viscosity Tekre

La b sẽn maand tɩ b maand tɩ b yũ zĩm-gãongã yaa bũmb sẽn yaa sõma n yɩɩd ninsaalbã fãa. B boond tɩ zĩm-gɛtã rɩ-kãnga.

Zĩ-kãnga yaa wa sãnem, bala a sõor yaa wʋsgo, tɩ yaa fuktose la glikoze. Zĩ-gãnda yaa wa sãn-kãnga. Zĩisã yaa wa sãnaag sẽn yaa wa sãnkaroze (sukar sẽn yaa rɩɩb rɩɩb) la a yaa wa sãndaag sẽn yaa sõma.[1]

A tara chemikã sẽn yaa sõma n tõe n kõ-a t'a rɩ, la a yũuda sõma n yɩɩd a sã n yaa wa sẽn maand tɩ b maand tɩ b yũ-a. Zĩ-kãense pa tõe n bɩ zĩ-kãnga pʋgẽ ye, la rẽ yĩnga, zĩ-kãensa pa sãam ye. Zĩ-gãong sẽn paam n yãg zĩ-kãense, b wilgame tɩ b tõe n dɩ-a lame, baa yʋʋm tusr poore.[2]

B sẽn sɩng tɩ b tũnug ne waoong la b yiisd waoongã yaa pĩnd wẽndẽ.

B sẽn maan koom-koglgã zug fɩr-fɩr a wãn sẽn be Cuevas de la Araña wã pʋgẽ wã, b wilgame tɩ ninsaalb baooda zĩm sẽn na n yɩk yʋʋm 8000 sẽn looge.[3]

Baa Apis melifera sẽn yaa dũni-kʋdem bugum, Mayan rãmbã zãmsa dũni-paalgã pʋgẽ zĩn-dãmb sẽn pa tar bẽedã tɩ b bɩɩs-b zĩig sẽn zãag ne bẽedbã hal b sẽn deng Colombianã.[4]

Sebtiisi edit

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Eva_Crane
  2. https://link.springer.com/book/10.1007%2F978-3-030-60090-7#toc
  3. https://web.archive.org/web/20110701123525/http://www.honey.com/images/downloads/carb.pdf
  4. https://web.archive.org/web/20160312070344/https://ndb.nal.usda.gov/ndb/foods/show/6287?fg=&man=&lfacet=&count=&max=35&sort=&qlookup=honey&offset=&format=Full&new=&measureby=