Wp/kiu/Folklorê Zazau

< Wp‎ | kiu
Wp > kiu > Folklorê Zazau

Folklorê Zazay eve zonê Zazaki

Her çıyo ke wertê mıleti de eve vaten u qeseykerdene vajino (edeviyat), kay beno, eve bera pi u khalıku devam keno, cı ra folklor vajino. Bera pi u khalıku ki hê ve hê ama, reşta pê.

Naê ra gore folklorê Zazay ve ho, tarıxê mıletê Zazay ano ra zon. Eve vatena folkloristê Zazaê pili, yê Ordixanê Celili, “Tarıxê mıletê Zazay de teyna folklorê Zazay nêkoto ra destê dısmên u zorkaru, iyê ke waşto ke Zazaunê mêrxasu eve adır u asın bınê bandıra ho kerê”.

Tarixê Zazay de her hadiseo sosyal, herv vo, pêrodaisê aşiru vo, haskerdene vo, pêrodaisê verva dısmenu vo, pêro lawıkun u şüarun u sanıku de yenê ra zon, vajinê, qesey benê. Nae ra gore her hadiseo sosyal, qız ra ve pil, jê ayney edebiyat de aseno. Na folklor u edeviyat de mılet rınd u qolae, raşt u ğeletiye, cüamordeni u bêbextiye eve usıla şinat u estetiki ano têverver.

Sanıkun u destanun u meselun u vatena vırenu de her tım yena ra zon. Edeviyatê qeseykerdene de her waxt pêguretena çiyê rınd u raşti ve yê heq u neqi ra yenê vatene. Heto heq daima kuno heto neqi ser, sono reseno mıradê ho. Pêrodaisê ke verva zulım u zorkariya xainun u dısmenu bena, folklorê Zazay de eve zonê Zazaki zaf estê.

Pêrodaisê nianeni lawıkun u sanıku de vajinê ke, mıletê Zazay tarıxê ho de se kerdo se nêkerdo, se vato se nêvato, çı waşto, çı nêwaşto pêro tede beno eskera. Mıletê Zazay tarıxê ho de çıturi seveta azadiya ho dısmenê zalım u zorkari de do pêro, folklor u edeviyatê Zazay de beno arêze. Her çıqaşi ke folklorê Zazay eve zonê Zazaki xêlê zengino, hata nıka keşi bıne ra arê nêkerdo, pêser nêardo. Koloniperestunê Tırki nêverdo ke mıletê Zazay çımunê ho wekero, ho ser urzo.

İne her çıqaşi ke mıletê Zazay kerd bınê bandıra ho, hama bese nêkerd ke zon u kultur u folklorê ey ki werte ra wedarê. Dısmeno xain nae rınd zaneno ke, eve şiyasetê aşimilasyoni pesew u peroz gurino ke folklorê ma ki ma dest ra bıjêro.

İne xêlê zerar da ve kulturê Zazay, ğezna kulturê dey ra taê telef kerd, kerd vindi. Cokao ke, ma gune qimetê folklorê ho, nia ra tepiya daina rınd bızanime. Her çiyê folkloriyo ke kuno ra ma dest, top kerime, bınuşime, vindbiyaene ra bıxelesnime.

Zonê Zazaki de hata nıka edeviyatê qeseykerdene fek ra ve fek, gos ra ve gos vajiyo amo. Na edeviyatê qeseykerdene de sanıki, lawıki, mesele u mertali, vatenê vırenu ve vatenê bini ra eve tore tore vajinê.


Nuştoğ: Zılfi Selcan