Wp/igl/Ishaya Bakut

< Wp‎ | igl
Wp > igl > Ishaya Bakut

Ishaya Bakut (ma bí efu óchu ékéjo nolu megwefa efu ódò 1947 tí efu óchu ékéte nolu ogwu nyo kaay efo Odo 2015) í chí agimí igọbina é í Benue State efu Nigeria kwí óchu ekele efu ódò 1986 tí óchu ekegwaejí efu ódò 1987 ẹgba ka amí agimì achoda ye ogbagbo amone Ibrahim Babangida.[1][2] í chí Field chʼẹnutọgba í Liberia efu í ECOMOG I che West African multinational force kwí efu óchu ekéla efu ódò 1991 lo tí efu óchu ekegwaejí efu ódò 1992.[3]

Birth and education

Ishaya Bakut chí ene ku ma bí efu óchu ékéjo nolu megwefa efu ódò 1947 efu ewo Kurmi-Bi, Zonkwa efu Zangon Kataf LGA ye í Kaduna State. í nyí Isakulu ye í Collégé komentí, Kaduna (1961–1965) oji í Shell BP Scholarship. efu odo 1966 í ño lo tí Nigerian Defence Academy, Kaduna, ye dufu efu óchu ẹkẹta efu ofo 1969, í chí commissioned ye 2nd Lieutenant.í nyí úkoche ótakada ye Ahmadu Bello University, Zaria (1971–1975) ùgbo kia gbí kí ní BSc Engineering. í ño nyí unyí úkoche ísakulu ye í United States of Engineering (1977–1978), Command and Staff College, Jaji (1979–1980) kpai ye National Defence College, New Delhi efu odo 1985 ùgbo kí ní MSc ñw [4]

Early military career

Í chí Company kpai enutogba Battalion efu ye í Infantry ẹgba ye í Nigerian Civil War (1969–1970).í chene ka ku ma fu chí enutogba ye í 41 Engineers Brigade, Kaduna éfu ódò 1976 kpaí ía mu du eneukolo kí cho oparatio , Operational Engineering.í chu kolo efu í He served in the Nigerian contingent ye í UNIFIL peacekeeping mission efu Lebanon (efu óchu ekélé efu ódò1980 – efu óchu ékéji efu ódò 1981). É ña ómuné kí chu kolo chí enutogba kía dona ña amune kpaí amí achukolo e í Collégé, Jaji (1981–1983), Colonel, General Staff kpai ugbẹta amí agimí ye í, Lagos, kpaí enutogba 41 Engineers Brigade, Kaduna.[4]

Later career

Col. Bakut ma fu chí kí chí gimí igọbina ye í Benue state efu óchu ekéla nolu megwéjo efu ódò 1986.[4][5] àmàà igeju ní enwu ogbogaga kí che efu í state t'egba kí che ofa ñw gba efu óchu ekegwaejí efu ódò 1987.[6]

Ma Fu chí ki mu dí enutogba Field efu Liberia é í ECOMOG West African multinational force ojo ki óchu ekélé nolu ojo ogwu nyo méjo efu ódò 1991.[3] í efu íbe mu kakini ECOMOG kí mu dí impartial kpay non-political peacekeeping force.[7] ubí wa'né , troops kí kwí Senegal wa ogbogbolo wa‚efu ECOMOG, kpaí ubíle ta ku ma ku ma lo tí Bong County efu umola ye ibe-kpe oné ku dí disarmament yé í rebel forces. Tabalé, Charles Taylor dí oda nwu amí agimí ku ma kuja bí Senegalese, ene mí Bakut persuaded manyu ikpití kí dago kí kpona .ígbogba ñw ubí kí Senegalese mu ọwọ ñwu du kwefu akanya le .[8] ta kí gbó kojí Brigadier Adetunji Olurin ku ma fu fanoce efu óchu èkégwa efu ódò 1992, ẹgba Charles Taylor launched e í ailo ri ojí Monrovia. Amí troops barely maintained control ye eju ùgbo ekubo ewo Olurin arrived efu óchu ekegwaejí efu ódò 1992.[3][9]

Efu ódò 1995 í chí Principal ye amí achukolo ye í ye Chief yí General Staff, Lt. General Oladipo Diya.[10] ojo kochù ékéte nolu ogwu nyo kàà ēfu 2015,í chí oma Odo ogbomate nyo mebie takí kwu .[11]

References

  1. "Nigerian States". WorldStatesmen. Retrieved 2010-01-04. 
  2. Guardian The (2015-04-11). "A Tribute To Ishaya Bakut (1947-2015) - Nigeria and World News". The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News. Retrieved 2023-06-06. 
  3. 3.0 3.1 3.2 Gabriel I. H. Williams (2002). Liberia: the heart of darkness : accounts of Liberia's civil war and its destabilizing effects in West Africa. Trafford Publishing. p. 167. ISBN 1-55369-294-2. 
  4. 4.0 4.1 4.2 "Colonel Ishaya Bakut". Government of Benue State of Nigeria. Archived from the original on 11 July 2011. Retrieved 2010-01-04.  Unknown parameter |url-status= ignored (help)
  5. "Col. Ishaya Bakut - The Military Governor, Benue State of Nigeria". Library of Congress Africa Pamphlet Collection - Flickr. 2 May 2014. Retrieved 2014-05-11. 
  6. Tyodzua Atim (30 January 2006). "Benue State at 30: The people and their struggles". ThisDay. Retrieved 2010-01-04. [مردہ ربط]
  7. "THE PROSECUTOR OF THE SPECIAL COURT V. CHARLES GHANKAY TAYLOR". Special Court for Sierra Leone. 21 July 2009. Archived from the original on 7 June 2011. Retrieved 2010-01-04.  Unknown parameter |url-status= ignored (help)
  8. George Onah (9 August 2003). "ASYLUM: WELCOME TO HILL TOP, TAYLOR'S MANSION IN CALABAR". BNW News. Retrieved 2010-01-04. 
  9. Abdoulaye W. Dukule (12 October 2001). "Anniversary of Terror: October 12 – Operation Octopus". The Perspective. Retrieved 2010-01-04. [مردہ ربط]
  10. Ochereome Nnanna (2 September 2004). "MASSOB: the real new face of Igbo?". Biafraland. Retrieved 2010-01-04. 
  11. Ayomide Akinshilo (2015-03-23). "SO SAD! Former Governor Dies at 67". Naija.ng - Nigeria news. (in en-US). Retrieved 2017-12-20. 

External links

Template:Wp/igl/BenueStateGovernors Template:Wp/igl/Nigeria Babangida Governors