Wp/igl/Aper Aku

< Wp‎ | igl
Wp > igl > Aper Aku

Aper Aku (ọdọ 1938- ọdọ 1988) Mafu tu ki che governor eyi Benue State, Nigeria efu ochu ẹgwa ọdọ 1979 ma la dabi tu efu ochu ẹgwa ọdọ 1983, i kw'uña lẹ ubi military coup efu ochu ẹgweji ọdọ 1983 eyi ki General Mohammadu Buhari wa ukpahiu.[1]

Abakwane

Ma bi Aper Aku efu ọdọ 1938 efu ewo Ikyobo, Ushongo Local Government Area, Benue State. Ẹtẹ ki kwo chi Tiv . I ch'ukọche primary hi Aku Primary School agbagba ọdọ 1943- ọdọ 1947 kpai kw'ọdọ 1948 t'ọdọ 1951, i lo ti Senior Primary School, Mkar.[2] I nẹ senior secondary education kwi Government College, Keffi kw'ọdọ 1952 t'ọdọ 1957, i la le nya ch'ukọchẹ efu Nigeria College of Arts and Science (ku ma rida ti Ahmadu Bello University) kw'ọdọ 1958 t'ọdọ 1961. I ch'ukọche degree efu Fourah Bay University, Sierra Leone (kw'ọdọ 1961– ọdọ 1964). I mud'akonẹ ẹnwu ọdọ 1964 hi William Bristow Secondary School, Gboko, ubi lẹ i kọ ma ẹnwu Bauchi Provincial Secondary School kpai Government Secondary School, Gombe. I lo ti Ahmadu Bello University, Zaria (kw'ọdọ 1965– ọdọ 1966) ki nya che post-graduate Course efu Education. Efu ọdọ 1968 I lo t'efu Federal Government I la chukọlọ kpai External Aid for Education kpai Federal Ministry of Establishment. Onwu che Principal eyi Federal Training Centre, Kaduna (kw'ọdọ 1970–ọdọ 1972) i la che member of the Governing Council of the University of Ibadan (kw'ọdọ 1972–ọdọ 1976).[1]

Efu ochu Ẹlu ọdọ 1974 kpai efu ochu Ẹlu ọdọ 1974 gẹ Aku kọ ẹnwu ru Joseph Dechi Gomwalk, Governor eyi Benue-Plateau State, I bulu mọ kakini ya che ẹnwu nwu amonẹ todu kuma che am'ọmaye kpai am'onukwu nwu manyi ẹnwu ki ma nyọ n eche ugbo ọkọ, I la mu affidavits ko loti court todu eyi. General Yakubu Gowon mu ami abaja ki ka lẹ k'Ojanẹ I la du ọda ku ma fu Aku mu ku ma la fu re. Ẹnẹ ki wa oji ọfẹ ubi Gowon Murtala Mohammed chanẹ egwa ẹtẹ ọla eki du ña kakini ọwọ Aku chẹfẹ. Kakini ulu ki bu ch'ọgẹcha.[3][4]

Ukólò Ijabe

Ma fu Aper Aku chi ki che was Chairman eyi Kwande Local Government Council efu ọdọ 1977 ẹnẹ ki chi che Abdullahi Shelleng, Benue state governor. I gwugwu uña ugbo ki nẹ ukpahiu oji council ẹgbiti todu k'ami councillor d'efu ujọ re re ojoji ojoji; Ami councillor ki bọ chẹ tubi Joseph Tarka , Ẹnẹ ki Aku kọchẹ ẹnwu kw'ugbọ nw abo ki bọ la t'ubi Paul Unongo, agboji ka efu political camp omunẹ. Tabalẹ, ma li ka k'ẹgba ki dẹ oji ọfẹ ma chẹnwu efu ọgẹcha kpai echẹnwu nyọnyọ.[5] Aku tanẹ kw'uña chairman eyi local council ọdọ 1978 I la le tefu ule Benue State primary eyi governor ubi lẹ ọganẹ National Party of Nigeria (NPN). I jẹ NPN primary oji abo konw kpa'ama dago Isaac Shaahu kpai George Atedze. Efu ọdọ 1979, i le tọgba na che Governor eyi Benue State kuma tu ma la dabi fu tu ọdọ 1983.[1][6]

Aku li ihianyi wewe ẹgba ki che governor ka efu state kpai ohiala et'onẹ nọ e ki jiji, hi efu southern area gẹgẹdẹ ugbo ki amu ujọ amonẹ re dodo.[7] Alu du kẹ nwu dẹ, state lẹ che nẹ anẹ ki ar'ọjẹ kpai omi ki alọ nana , manyi i che ugbo ki nyọ nwu uchẹ elo nyọnyọ. Aku kọ amonẹ ẹchẹ kuma nẹ ẹnwu oko nana, kpai ẹgba ki doji ọfẹ state lẹ nẹ am'ẹnwu oko eyi ogbegbele ma kw'oko nana da bu uchu, abacha, soya beans, cowpea, akpa, okili, okodu, ọpa, ọgẹdẹ, mangolo kpai alemu. Government lẹ du industries wewe ny'anẹ kuma che fertilizer dufu kpai kuma rida amẹnwu oko tẹ ẹnwu omunẹ, ma dẹ ugbo ki mẹru amugbo kuma gbẹ amẹnwu okoito.[8] Aku chanẹ commercial enterprises da bu Benue Brewery, Benro Packaging, Benue Bottling Company, Lobi Bank, Ber-Agbum Fish Farm, Ikogen Cattle Ranch, Taraku Vegetable Processing Industry kpai Benue International Hotel efu ewo Makurdi. I chanẹ Makurdi International Market I la mu ọla ki chanẹ

flour mill ka efu ewo in Makurdi.[7] Aku la ñọ kọ a state of the art State Secretariat

I fu ukọlọ medical centre li le ku ma na che efu ewo Apir kpalu uña ku ma ma che e lẹ I chanẹ e kọ ami cottage hospital m'ebie yi ugbo ojoji ojoji. I du ami Teachers College meji ny'anẹ yi Oju kpai Makurdi manyi University of Technology efu ewo Makurdi. I kpo tu nyiu ambitious program ka ki che ki ami aluka Secondary School ki nabẹ. I che ami ọna efu ewo Makurdi township i la mu ami street light ko wa, i mu contract eyi Art Council Complex du nwu onẹ ki che i la chanẹ ukọlọ oji Makurdi stadium.[7]

Last years

 
Dressed in traditional Tiv attire

Ọjọ Ogwu ẹgwa ny'oke ka ochu ẹgweji ọdọ 1983 General Muhammadu Buhari mu ukpahiu gba efu coup, I la mu ami military officer ko koji ami civilian governor. Ẹgba ku ma du Aku kw'uña lẹ ma chẹ mu ọkọ state ko ololo . Uwewe ami project ki chanẹ lẹ ami military governor tuma nọ idẹpẹ, ma la t'ẹnwu oko eche dufu nọ.[7] Ma ti Water supply schemes elile ki Aku chanẹ nọ, ma la deju tẹ infrastructure ki kọ n. Gbobgo wa eñini , Ma dojima nwu ẹnẹ okwu Governor Aper Aku kakini onwu che governor e ki nyọ tule ki gwọnyu Benue State. Professor David Iornem ẹgba ka dọ ki agboji ki ali ọna ki chẹ togba iko nwu.[9]

Buhari mu Aku du t'unyi iga kpai ojile ami Governor ki bọ, i fu ami military tribunal datẹ kuma gwa ẹtẹ alu chẹnwu le ẹgba ku ma efu ọfẹ. Añọla Aku lia mu gwulọ todu uña ẹgbiti ki dẹ efu unyi iga, i la lekwu efu ọdọ 1988 ọre ubi ku ma du tanẹ.[10] Aku t'ọya meji kpai amọma meji nọ.[1] Ugbo 2008 press conference ku ma che ucholi arewa ukwu , agboji People's Democratic Party (PDP) efu state lẹ ka kakini 70% efu ami project ogbo gaga efu Benue State eñini má chanẹ ma abẹ ku ma kpoji ma efu ọdọ mẹlẹ ki Aku dẹ uña lẹ.[11]

References

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 "Mr. Aper Aku". Government of Benue State. Archived from the original on 2011-07-11. Retrieved 2010-04-25.  Unknown parameter |url-status= ignored (help)
  2. "Home". aperaku.org. 
  3. Levi Akalazu Nwachuku G. N. Uzoigwe (2004). Troubled journey: Nigeria since the civil war. University Press of America. p. 66. ISBN 0-7618-2712-9. 
  4. Ukana B. Ikpe. "Patromonialism and Military Regimes in Nigeria". African Journal of Political Science 5 (1): 146–164. Retrieved 7 June 2013. 
  5. Jibo, M. (1993). Tiv politics since 1959. Katsina Ala, Benue State: Mandate International Limited. P. 66-67
  6. "Mr. Aper Aku, Governor of Benue State". Library of Congress Africa Pamphlet Collection - Flickr. 2 May 2014. Retrieved 2014-05-11. 
  7. 7.0 7.1 7.2 7.3 Tyodzua Atim (2006-01-30). "Benue State at 30: The people and their struggles". ThisDay. Retrieved 2010-04-25.  [مردہ ربط]
  8. Francis Ottah Agbo (7 February 2010). "Benue - Real Or Mystic Food Basket". Daily Champion. Retrieved 2010-04-25. 
  9. Godwin Akor (22 October 2009). "MDGs - Suswam Moves to Restore Water Supply". Daily Champion. Retrieved 2010-04-25. 
  10. CHIDI OBINECHE (April 9, 2010). "Rimi: The depleting club of Second Republic governors". Daily Sun. Archived from the original on 2010-04-12. Retrieved 2010-04-25.  Unknown parameter |url-status= ignored (help)
  11. Peter Duru (17 November 2008). "Aper Aku, Father of Modern Benue - Adukpo". Vanguard. Retrieved 2010-04-25.